To akým rýchlym časovým sledom zahorel očakávaním a ešte rýchlejšie zhasol jeden zo semestrov na jednej nemenovanej ( mimorealitnej na jednej strane a životmi jednotlivcov, ktorí chcú aby ste začali cítiť a žiť s nimi ich suchý život na druhej strane) fakulte sa dá zhrnúť výstižne do nasledovných riadkov tohto krátkeho textu.
Celý semester začal ako ináč v strese, chaose a panike, keď sa to trocha ustálilo a „pedagógovia“ sa konečne vrátili zo svojich vytúžených dovoleniek, alebo skončili jednu zo svojich milostných afér zo študentkami, začal čas opäť zarábať peniaze, takže z chaosu sa postupne stala akademická pôda vyschnutá ako púšť v Afrike na svoje si konečne prišli „suchí historici“, ktorí si mysleli ako vždy, že študentov naučia niečo nového, že im predajú svoje vedomosti a hlavne skúsenosti, lebo týmito hýria historici už okolo 27 roku svojho života. Aspoň, že sa našlo zopár profesorov, ktorí nás informovali o aktuálnej situácii na univerzite, pardon ospravedlňujem sa bol to len jeden profesor, ktorý sa zaujíma o študentov aj trocha ináč ako len by boli kôpka hnoja. Nad celým semestrom držala patronát „vlajková loď“ na čele ktorej bol „admirál Kierkegaard“, obľúbenec našich mladých neposedných filozofov, ktorí nám jeho filozofiu vykladali ako keby bola najlepšia a jediná na celom svete, veď čo nám je po Platónovi, Kantovi, že?
Ani sme sa nenazdali a takto ubehol celý semester a teraz nám už len ostali spomienky na tehotnú pedagogičku ktorá nám na každej hodine ukazovala že už aj ona je „IN“ a že dokáže úspešne narábať s PC technikou, nevyhli sme sa ani pani psychologičke, ktorá s pedagogického a ľudského hľadiska bola bezchybná, ale doplatila na to, že chcela aby konečne aj u nás na univerzite sme prekonali obdobie praveku a prijali a začali využívať modernú PC technológiu a zapisovanie sa prostredníctvom nej na skúšku, tie iskierky v jej očiach ako nám zdelila informáciu „ revolučného technologického charakteru “ boli po nevydarenej sa „akcii“ s krycím názvom IN boli také maličké, že by som si od nich nepripálil ani cigaretu. To všetko sa ešte dalo, dokonca aj veľmi stručne, ale zato dopodrobna opísaná jedna výberová prednáška, pri ktorej sme mali pocit, že sme stredobodom galaxie a stvoriteľ sa na nás díva s prižmúrenými očami a otvorí si ich iba vtedy, keď zotiera tabuľu, fenomenálne. Všetko bolo OK, kým nám nebola na osobných konzultačných hodinách do tváre šľahnutá myšlienka nášho „ suchého historika“ ,že „ byť v archíve a študovať archívne fondy je to isté čo pre kresťana Boh, pre žida Jahve, pre zamilovaného láska a pre niekoho česť a sláva byť na 22. zasadnutí ỨV KSČ na ktorom sa okrem iného prijala aj všeobecná definícia UMENIA.“ Tak sme z toho boli trocha smutní, ale tak to už v živote chodí. Aspoň trochu nás potešilo že sme sa dozvedeli od našej milej nemenovanej pedagogičky akom sa hodovalo v staroveku, že sa všetci jednoducho ožrali, potom boli hladní, tak skoro bolo treba zabiť nejaké to prasa – corocota a ožratí sa zabávali ako keď vypustia basistov po 20. rokov z basy a povedia im máte 1 hodinu života, tak robte to čo máte v živote najradšej. Toto všetko čo som spomenul bolo ešte relatívne OK, až kým sme 1 celú hodinu na nemenovenej prednáške nevenovali Otovi I, a ani neviem ako sa to našej ani sama určite nevie ako sa stala magistrou, žeby mala pomer s vtedajším doktorom histórie, to sú veci, čo priatelia? A pri tejto našej magistre sme začali poriadne mixovať, roky, udalosti, ešte že na skúšku sme sa mohli pripravovať s iných materiálov, ktoré boli jedným slovom The Best. Najlepšie je viete čo, poviem Vám, keď máte istú historickú udalosť, ku ktorej sa viaže istý časový dátum, tá udalosť je uvedená správne vo všetkých dostupný materiáloch, ktoré si viete len viete predstaviť, samozrejme historického charakteru, a zrazu sa dozviete, že nemecký kráľ Henrich IV ( 1056 – 1106 ), žil skôr ako rímskonemecký cisár Oto I ( 936 – 973 ), to sú parádičky, že. Nech žijú mladé magistri, ktoré sa ku svojmu akademickému titulu dostali asi stratou panenstva so svojim pedagógom.
Ale aj toto sa dalo, hlavne keď sme mali upokojujúce hodiny z magistrom, ktorí určite za to nemôže chudáčik náš, ale nikdy nevie prísť na čas na hodinu, takže príslovie presnosť je výsada kráľov to mu nehovorí veľa, hlavne že má účes ako Ľudovít XIV. a je ako to on tvrdí šťastne rozvedení po 6 mesiacoch so svojou žiačkou, našou rovesníčkou, paráda, že? Ale aspoň sme si na jeho tak trochu prihlúpych seminároch zopakovali samohlásky, keďže náš pán magister sa vyjadruje presne spisovne, jeho reč je pomalá, výstižná, má správnu mimiku a gestikulácia – v obrátenom slova zmysle myslím, a jeho obľúbené písmenka sú K, I a O.
Ale aj toto sa dialo, ale toto čo príde teraz priateľa to bude „bomba“
Už ste niekedy zažili jeden celý semester prednášky o narnii a o metrixe, áno čítate dobre, tak len pre vašu informáciu to je Ontológia , súčasť filozofie, čo vy na to, úchvatne, že?
Celý tento nešťastný, ale veselý semester zakončil docent, ktorý výzorom vyzerá na 24 rokov svojím ospravedlnením, „Takže, akože sorry!“ to preto, že mali sme mať s ním prednášky každé dva týždne, teda 8 za semester a videli sme sa len 2 krát, áno aj takéto veci sú skutočnosťou, žiadna fikcia, ale realita. A bodku, za týmto bola prednáška cez skúškové obdobie s týmto docentom, ktorí nám takto vynahradil za necelé 4 hodiny chýbajúce prednášky z etiky, a ukončil to krásnymi slovami, toto musím citovať, lebo ináč sa to ani nedá „ Simple Salama!“ nech sa páči milí priatelia, dúfam, že ste sa aj vy pobavili a nad niektorým vecami stratili dych a padali od úžasu , čo všetko je možné na vysokej škole. A po tom všetkom prišlo na rad skúškové obdobie, ktoré vám opíšem v druhej časti mojej krátkej úvahy, pretože nechcem vám informáciami a udalosťami, ktorá sa počas skúškového obdobia stali pokaziť náladu, zhoršiť deň, ba dokonca, niektorí , ktorí majú slabšie srdce, by mohli dostať infarkt miokardum, tak ako Ja a iní študenti.
Čestne prehlasujem, že informácie v tejto úvahe sú pravdivé, a tak sa aj skutočne stali počas jedného nemenovaného semestra na nemenovanej fakulte jednej nemenovanej uviverzite.. Ak som touto krátkou neviazanou úvahou niekoho, alebo niečo či už hmotné, alebo nehmotné urazil, ospravedlňujem sa, som iba človek, študent, a pravdy sa každý bojí a nechce ju pomaly nik počuť, že milí priatelia, ďakujem za pozornosť.
Komentáre