Človek, prečo žiješ?
Zo sveta zlého len trpkú žlč piješ.
Láska, sloboda, bratstvo, mravnosť,
Viera v dobro sa stráca, mizne.
V nenávratne a ty hľadíš pritom do zrkadla,
A si celkom na dne.
Kde je to, čo zdobí bratstvo, kde sú ľudia čo veria v dobro,
Kde sú všetci, z ktorých má človek chuť žiť
A cíti túžbu po slobode, kde je to všetko, čo je také nádherné.
Zem naša domovina, si taká krásna,
Ktos ta váži ? Príroda život dáva, prečo ta človek kazí ?
Nič, nie je také aké bolo, všetko sa pomaly tratí,
Kde je úcta k ľuďom, čo v boji proti čertu, za náš lepší život padli.
Je to smutné vidieť ako brat brata vraždí,
Zdochnutá veľryba – ryba leží na pláži.
Smútok v očiach mám, perspektívu do budúcna nevidím,
A preto sa pýtam, čo je s tým všetkým ?
človek, prečo žiješ, keď život si nevážiš,
Si zlý a tak skôr či neskôr na prach sa obrátiš.
Venované dnešnej dobe, spoločnosti I.
Komentáre